Spolu s iným podobným autorom, s ktorým logicky spolupracoval, Dušanom Taragelom (nie hercom), majú pár vecí spoločné. Ich diela, knihy, sú známe svojím drsným, expresívnym jazykom, rovnako ako drsnou, priamou a jasnou pravdou. Niekedy zabolia, niekedy rozosmejú. Samotný Pišťanek zobrazuje vidieckych ľudí z obce, typických predstaviteľov tejto vrstvy, ak chcete. Tie diela sa môžu zdať plné postáv trpiacich alkoholizmom, no predovšetkým nezáujem, apatia zo života. V niektorých dielach sa snaží predostrieť hlavne bratislavské podsvetie so všetkými jeho nástrahami – plné podvodníkov, ktorých jedinou túžbou je túžba po peniazoch a moci, vplyve. Autor sa však pozrel pod pokrievku, okrem neskorých 80.rokov zašiel aj trochu ďalej, do toho pravého, už tvrdého, normalizovaného prostredia a zobrazil jeho pohľad na totalitné 70. roky. A to konkrétne v diele Hudba.
To, čo niekto nazýva drzé, urážlivé, niekto nazýva až smutne úprimné a autentické. A ak sa dokážete preniesť cez akúkoľvek podobnosť s Vami či Vašimi známymi, možno sa budete môcť pri jeho výtvoroch z chuti zasmiať, na plný dúšok, tak ako ste sa už dlho nezasmiali. Sú totiž pravdivé, ukazujú veci bez potreby niečo ospravedlňovať či skrývať a v tom spočíva ich hodnota. Možno sa práve teraz pred nami vynára otázka, či to nie je príležitosť pre nás, prísť na to, prečo musíme najprv odložiť všetky predsudky voči čírej priamosti a autentickosti, zbaviť sa tej maškarády a až tak sa dokážeme smiať, čo nám hrdlo ráči. Svet, a zvlášť umenie v ňom by predsa malo byť slobodné a skutočne pravdivé, tak ako by sme mali my.
Jeho tvorba zasahuje aj do toho spomínaného konca 80. rokov, teda konkrétne krízového roku 1989, a porevolučnej „novej“ doby, kde však ako vieme, ešte nič nie je jasné a vyhraté. Z bystrého človeka sa dokázal stať v tej dobe majiteľ hotela a napokon samotný politik. A ak ste jeho knihy čítali, viete, že ide práve o dielo Rivers of Babylon, ktoré bolo mimochodom aj zfilmované (pre tých lenivejších).
Medzi iné známe, ikonické diela, ktoré som síce v svojom popise zhrnula, no menom nezmienila, patria menovite: Sekerou a nožom, Malý Dônč, Skazky o Vladovi, Nové skazky o Vladovi.
Čokoľvek si z tohto článku zoberiete, vedzte, že poviedky a tvorba tohto autora je pre mňa výnimočná práve tým, že je taká prostá, nekladie si prekážky a servítku pred ústa. Knihy Petra Pišťaneka sú akýmsi pripomenutím, že čokoľvek robíte, na to, aby ste každý deň boli o kúsok viac sami sebou a cítili sa dobre, je potrebné začať hovoriť veci také, aké sú a ako ich vidíme.