Aj vy patríte k tým, ktorí neznášajú úrady? Vstúpite do budovy a uvíta vás terminál v strede vstupnej chodby s veľkou papierovou šípkou ukazujúcou na displej. Na ňom je ďalší odkaz. Malý papierik ale s veľkým odkazom hovoriaci „VYTLAČ LÍSTOK“.
Začínate ťukať do display a spomedzi tém sa snažíte nájsť tú, ktorá sa týka vás. Nemáte poňatie, čo si vybrať, dedukcia zlyháva, spoliehate sa na šťastie a pekný vzhľad, ktorý vás v prípade chyby omilostí pred pracovníčkou natoľko, že vám ochotne pomôže. Rad za vami sa predlžuje, ľudia vzdychajú, dakto pokašliava. Dúfam, že nemá covid. Cirkulácia vzduchu je na minime, všetci sa potíme, rúško mi na tvári pulzuje ako reprák na techno párty.
A kde je vlastne tá pani, čo vždy postáva niekde blízko a radí strateným dušiam na ceste za správnym lístkom? Kde je, keď ju a jej nevyžiadané rady človek potrebuje najviac? Vždy som sa zamýšľal nad tým, či je to obetavá zamestnankyňa alebo občan návštevník, ktorý zabudol že prišiel dačo vybaviť.
Vyberám tému, klikám potvrdiť, papierik lezie von a odchádzam od terminálu hľadať dvere. Za mnou je rád až von. Počujem ako fotobunka šklbe dverami, medzi ktorými stoja ľudia a zahanbene sa otáčam a trielim preč. Hľadám dvere, pred ktorými mám čakať.
Display na začiatku chodby je plný čísiel. Vidím tam aj číslo mojich dverí ale nevidím dvere. Prechádzam chodbou ešte raz a hľadám, idem vzostupne a v polovici chodby sa číselný rad vzoprie logike a miesto dvojciferných čísiel začínajú trojciferné. Nie som jediný pomätenec. Podľa vystresovaných pohľadov, ktoré nerozoznávajú už ľudské tváre, sa ženú chodbou hlava nehlava a hľadajú dvere so svojim číslom. Podľa miery prepotenosti a zovretých prstov s papierikom tu niekde na nich už čakajú. Tik tak. Ešte chvíľku a zavolajú niekoho ďalšieho. Kde sú tie dvere? Chcem im pomôcť hľadať, no v poslednej chvíli sa pred nešťastníkom zjavia. Pomätenec ich celý šťastný otvára. Závidím mu a zároveň preklínam toto miesto.
Otváram mobil. Hľadám zalozenie sro Ezmluva na internete. Si robia srandu? Za 290€ ma zbavia chodenia po úradoch? Vyklikávam objednávku ešte počas chôdze von z budovy, prepotený lístok podávam prvému pomätencovi, ktorého stretávam. Kým nastupujem do auta, počujem pípnutie – potvrdenie prišlo na email. Kým prichádzam domov, dostávam telefonát o ďalších krokoch. Založenie firmy? Vybavené!
