Čo tak rozlúčka so slobodou?

Máme sa s čím lúčiť?
Dnes je to už tak, že budúci manželia už spolu pár rokov chodia a až potom sa idú brať. Najprv sa spoznávajú, samozrejme, nielen psychicky, ale aj fyzicky a až potom sa vzájomne rozhodnú pre svadbu. Alebo budúci manžel prekvapí svoju partnerku romantickou žiadosťou o jej ctenú ruku. To je krásne gesto, ale po niekoľkých rokoch vzťahu už dosť jasné a očakávané od všetkých príbuzných.
Ja by som navrhla jednu zmenu rozlúčku so slobodou.
Pretože človek v podstate už nie je slobodný, bol predsa v niekoľkoročnom vzťahu a tam sa o slobode nedá zmieniť. To sa možno dalo hovoriť o niekoľko mesačnom chodení spolu predtým voľakedy v minulosti. Čo je však otázne, pretože vtedy sa rozlúčky so slobodou neorganizovali.
Keď tak rozlúčka so slobodou, tak potom rozlúčka iba dvoch ľudí.
Budúci manžel a manželka – by si spolu vybehli na nejakú party. Posledný krát sa poriadne spolu odviazať a zabaviť sa. Nie je to skvelý nápad? Podľa mňa úplne najlepší. Predsa svadba je o tom, že chcú spolu žiť, založiť si rodinu, stavať dom, kúpiť dom.. to budú samé starosti a pred svadbou by teda sa mali teda poriadne zabaviť na margo tejto záležitosti. Že už viac sa len tak nebudú môcť vybrať na diskotéku alebo zábavu, pretože prídu väčšie povinnosti, platby, ktoré nepočkajú a podobné záležitosti. Takže také posledné odviazanie, ktoré zažijú pred manželstvom. Bez nikoho iného, iba oni dvaja. Na svadbe sa totiž oni dvaja nezabavia. Je to skôr povinná jazda, netreba piť a treba sa všetkým hosťom venovať dostatočne. Celý čas sa väčšinou novomanželia ani nezastavia a obchádzajú stoly, rozprávajú sa s hosťami a užívajú si to, že tam majú všetkých svojich príbuzných pokope. Je to nádherný pohľad z vrchu na všetkých vašich blízkych ako prišli osláviť vašu lásku.
Napíšte mi váš názor dolu do komentárov a budem rada, keď sa rozvinie nejaká zmysluplná debata.